Kde bolo tam bolo, rozprávka začína
a žili až do smrti, tak rozprávka končí
Bol raz Juraj, švárny šuhaj, hrdina
ruky silné, telo hybné, plameň srší z očí.
Do sveta šťastie hľadať, chopí sa Juraj meča
ruky si mädlí kráľ, nuž, sprobujeme predsa:
“Drak divný pavučinou dlhov náš hrad omotal.
Zotni mu hlavy Juraj, najväčší na svete budeš popolvár!”
…a princeznú za ženu kráľ mu sľuboval.
Po bitke hroznej spamätávajúc sa
do hlavnej siene derie sa náš popolvár
draka na zem skolil, túži sa stať kráľ
tu za stolom hlavy sedia sťa by radcovia,
a v kúte tam kráľ s princeznou, čo by zradcovia.
Vtom najväčšia hlava vstane
ďakuje mu, klania sa, hovorí mu pane:
“Tu pred všetkými Juraj poďakovať musím
oslobodil si nás od tela beštie
len vďaka Tebe už beštia nežije”
Ukloní sa čelo zvraští do papierov pozerá:
“No tu v kádrovom posudku čítam,
problém máš podriadiť sa autoritám!”
Juraj nečaká, preč sa smutne poberá.
Svoj sľub splnil čestný kráľ
a princeznú za ženu mu dal.
Chyba však,
proletárom stal sa feudál.
A tak v Sliači pri fabrike
na prízemí v malom byte
tlačí sa princezná, popolvár
a staručký kráľ.
Ach Juraj môj! čo si to vykonal!
Okrem sily však, dobrá víla
Jurajovi dlhý život nadelila.
A tak náš milý popolvár snáď
dožije sa raz sveta bez nárekov a zvád.
Na nové časy svitá,
hor sa popolvár, je čas,
svine treba hnať od koryta,
treba hlavy stínať zas.
K rezkému pochodu popolvár sa pridá,
reže, rúbe do krve, nebude viac Žida.
Pre odmenu ponáhľa sa tak ako prvý raz
Tu však v čiernych uniformách, hlavy sedia zas.
Jedna z nich aj v ústrety mu ponáhľa sa,
cudzí drak však slovenčinou lámanou privráva sa:
“Státočný chlápik si popolfár féliký,
šak ale… tu v papíroch šítam
Ty máš problém potriádit sa aftoritám!”
A hlava priateľsky ruku mu na plece kladie,
krokom pomalým ku dverám ho vedie:
“Rád by som Juraj, vieš ako to chodí…
však práca v tábore, tá Ťa oslobodí.”
Zas stojí popolvár pri peci vysokej
a nebyť povstania, skončil by v nej.
Stúpa Juraj s hôrnymi chlapcami do boja
hlavy stína zúrivo, čaká ho sloboda?
Koniec je,
hydra zlá
bez hláv je,
dohrýzla.
A Juraj?
Pre odmenu k výboru sa ponáhľa.
Kráča a teší sa, zastaví … a hľa!
Tie isté hlavy, čo do pece ho hnali
za stolom súdružským miesto si vzali.
Vstávajú, tlieskajú,
úctu mu vzdávajú.
A za to že draka sa nebál,
dostal náš Juraj od výboru metál.
V polšante zasekli sa zrazu
Ticho, ktoré Juraj takmer neznesie
tu jedna z hláv postaví sa, prednesie:
“Súdruh! Tu v kádrovom posudku čítam,
problém máš veľký, podrobiť sa autoritám!”
Na výber dostal popolvár najväčší,
do bane fárať, či skončiť pri peci.
Sedí popolvár na lepšie časy čaká,
do pece prikladá teší sa na draka.
Toho posledného keď mečom skolí
Bojovať bude zas, by lepšie časy boli.
Starí sa minuli, mladí vzali vlajky,
disidenti starých čias odhodili fajky
Pridal sa popolvár do prvého šíku
pripravený k boju brániť republiku
Keď tasí meč, v polceste ruku mu zadržia
pozrú sa do očí ťahavo zaeržia:
“Co děláš votravo, s mečem tady hvízdat?
Teď je doba jiná, musíš se k ní přidat!
Dřív, to bylo násilí, teďka vládne samet.”
Drak padá. A hlavy?! Uskakujú samé. 😃
Mladá chasa jasá – Victory a VPN
Popolvár si pre odmenu ide, však,
Teraz cíti, iné je to v ten slnečný deň.
Že by posledný bol drak?
S chasou vstúpi do haly,
tam, kde hlavy padali
a na poste za stolom, čo nevidí Juraj premilý
zas tie isté hlavy z popola sa zrodili.
A ďakujú srdečne v duchu veľkej oslavy,
že od tela ohavy oslobodil ich hlavy.
Sľubujú, že polepšia sa,
nejednému padne slza.
“To je ono!” národ jasá.
A popolvár? Ten len zíza.
“Nuž, čo s Tebou popolvár najväčší na svete?”
jedna z hláv hovorí, (pokračovanie už viete):
“Tu v Tvojom kádrovom posudku čítam,
Problém máš, podriadiť sa autoritám.”
Stŕpol Juraj, stŕpla chasa,
od Juraja odvracia sa.
Roky plynú, meč hrdzavie v kúte.
Dosť už. Dobojoval.
Aj mladí starými sa stali,
niet nikoho kto by si ho vzal.
Drak, čo pár hláv mal na krkoch
v tom veku, skorejšie,
dnes stovky hláv nosiť musí.
A stále sprostejšie.
A starý popolvár?
Na prípecku sedí telku prepína,
ťažko mu je správy pozerať
Nechápe a nerozumie:
“Bože, čo som mohol takto do…bať!”
Nuž popolvár môj milý
netreba len hlavy ťať
zabudol si v jednej chvíli
jazyky im vyrezať.
