Venované Gabovi a Ivanke zo sadu Lívia, Martinovi Thámovi, Palimu Kováčikovi a všetkým hrdinom ktorí ani v dnešnej dobe nezabudli na zem svojich predkov, verne sa o ňu starajú a denne ju s láskou obrábajú.
Každý z vás iste Bodríka pozná,
orie, seje, o ovce sa vie postarať
nepozná oddychu sna nepozná,
tu vidíš ho zas variť, tam zas prať.
Staroba každého sa však týka,
neobišla ani nášho Bodríka.
Vlani Bodrík bodrý
z chotára sa smeje,
dnes akýsi chorý
pri peci sa hreje.
“Ej nie si už Bodrík taký ako vlani.
Prichodíš mi máličko, amortizovaný.”
Konštatuje bača nad Bodríkom smutne:
“Šup s ním na smetisko, tam mu dobre bude.”
“Nového si ja zaobstarám psa,
čo v informačných technológiách
vyzná sa.
Ako pravil, tak aj spravil.
Nový Dunčo v kolibe
na stoličke točí sa.
Starý Bodrík ďaleko od dedín
odchovaný tlačítkovou Nokiou
ocitol sa na smetisku dejín
smetisko stalo sa mu
jeho poslednou destináciou.
Že priateľov má však verných
stále vedľa seba
ani chvíľu nezaváha
aj tu dorába chleba
Aj na smetisku nájde sa
kus úrodnej pôdy
a tak Bodrík len to čo vedel
aj naďalej robí.
Zatiaľ bača na salaši
nového psa pochvaľuje
Ten Dunčo je taký múdry
nikto mu nič nerozumie.
Pravda, Dunčo k práci iný prístup má
Vstáva k obedu a spať ide, keď všade tma.
O práci krásne referuje
grafy kreslí, vypisuje
to čo Bodrík za deň spravil
Dunčo týždeň programuje
tri mesiace vylaďuje.
Rieši veľké kauzy
na ovečky kašle
vzduch preháňa sa v špajzi
niet dostatok paše.
“Dunčo, pes môj premúdry
poradiť vieš snáď
ovce bľačia už dva dni,
nemám im čo dať!”
“Nestaraj sa bača
nevyznáš sa v tom.
Odzvonilo igelitkám,
face-to-face nákupom.
Ja raz-dva poradím si s tým,
pošlem meila, … nakúpim.
Mrmľajúc si bača
trápi hlavu snáď
kedy Dunčo stihol
toho Mejla zamestnať.
A vtom zrazu raz
prišiel na psa mráz
Dunčo má hlad veliký
minuli sa Dunčovi
na jeho stole keksíky.
Niet keksíkov v dosahu
všade prázdne obaly
Dunčo nabral odvahu
priznal, že bol nedbalý.
Usilovne objednáva klávesnicu stláča
za ním hladno pregĺga ustráchaný bača.
Na červenom monitore je žltými písmenami:
“Skončili sme, odteraz gazdujte si sami.”
“Výrobu sme preniesli
máme miesta iné.
Trh práce tu nie je zlý,
no lacnejší sú v Číne.”
“Máme všetko, čo sme chceli
viac sa nedá zobrať.
Chceš jesť, tak zdvihni zadok
postav sa, choď žobrať!”
Dunčo kuká hlavou krúti
vlastným očiam neverí.
Celý život sa mu rúti.
Sklamali ho partneri.
Bača za ním na čelo si ťuká:
“Prečo si sem pustil toho vlka?”
“Pravda, hlad mám ako vlk,
no viem, čo s tým dneska
nie som, bača, taký drúk
iste poradia mi bratia
na porada bodka es ká.
Klik a už som v obraze
snáď sa bratia nemýlili?
Beda! Všetci sú o hlade
vlci nás dnes prečíslili.
Nikdy som to nerobil, mám prvý krát tú česť
volám číslo núdzové, jeden, dva, tri… až šesť.
a tam hláska už polhodinu do slúchadla hlási
na prvého voľného operátora počkajte si.
Nepomôže Minecraft
jaj veliká bieda!!
Zasadil som žitko,
zožať sa však nedá.”
Vyjú ovce vyje Dunčo
jedli by, no niet čo.
Vlci zľava, vlky sprava,
pomóc Dunčo, žiadna sláva!
“Ja som len na parádu,”
Dunčo k ovciam úprimne.
že bol biely od hladu,
zamiesil sa medzi ne.
Zle by celý salaš skončil
žiadna lyrika
Keď v tom bača zrazu zočil
v diaľke Bodríka.
Od radosti zvonce zvonia
verný Bodrík krivká
v labkách hrniec, pokrievka.
Pod pokrievkou krásne vonia
zeleninová polievka!
Radosť majú ovce,
radosť má aj bača
šťastím prekypuje
aj papuľa Dunča.
Tu by mal náš príbeh
šťastný koniec mať,
avšak, spomeňme si
rozprávku pre dospelých
sľúbil som vám napísať.
Keď polievku zmaškrtili
zabrali sa do chvatu.
Na Bodríka uvalili
daň zo zisku, z obratu.
